Priamo v lese, tak, ako to má byť, stojí Perníková chalúpka. A v nej sa dozviete toto: že v rozprávkach zvyčajne víťazí dobro nad zlom, no existuje jedna výnimka. Je ňou rozprávka o Janíčkovi a Marienke, dvoch zlých deťoch, ktoré nepoznali zázračné slovíčko „prosím“, kradli perníky a zavraždili v peci nevinnú živnostníčku, ktorá rada piekla medové koláčiky. Lenže aj tu platí: "kdo lže a krade, do pekla se hrabe..."

Novinárka a publicistka, ktorá dvadsať rokov pracovne ochutnáva jedlá i nápoje, skúma zákonitosti vzťahu medzi výživou, personalistikou a podnikaním a pre Trend top rebríček hodnotí reštaurácie a hotely. Zostavila prvý česko-slovenský a slovensko-český gastronomický slovník Kuriatko v kastrůlku.

Ukážky z prvého česko-slovenského (občas aj výkladového) slovníka gastronómie Kuriatko v kastrůlku, autorka Soňa Hudecová - Podhorná

Ukážky z prvého slovensko-českého (občas aj výkladového) slovníka gastronómie Kuriatko v kastrůlku, autorka Soňa Hudecová-Podhorná

Táto publikácia zapĺňa doterajšiu medzeru v slovníkovej literatúre a prináša prvý titul tohto druhu, ktorý dosiaľ na českom i slovenskom knižnom trhu chýbal. Prvé vydanie Výkladového slovníka gastronómie prináša viac než 5 200 slovenských a českých výrazov z oblasti gastronómie. Pomáha tak laikom i profesionálom zorientovať sa v kuchyni oboch krajín a porozumieť slovám, ktoré sú v oboch jazykoch odlišné.

Soňa Hudecová-Podhorná: Dosiaľ nám chýbal česko-slovenský gastronomický slovník, aby sme rozumeli, čo si objednáva Slovák v „zemích českých“ a Čech na Slovensku, aby sme poznali nielen rozdiel medzi kelom, kapustou, zelím alebo květákom, ale aby obe strany vedeli aj to, čo dostanú na tanieri, ak si objednajú orebicu, haruľu, kaldoun, strapačky, štych, zádušník či felvertki...

Česká kuchyňa od čias Magdalény Rettigovej. „...třebaže mé nepatrné spisy nezůstaly ležet, přece jsem psala Kuchařku, nebo, buď Bohu žel, že tomu tak, až potud více lidu se shání po dobrém a chutném obědě než po nejkrásnější básni,“ napísala na sklonku svojho života Magdaléna Dobromila Rettigová (1785 – 1845) Jánovi Pospíšilovi z Hradca Králové.

„Je to recept, ktorý sa u mojich príbuzných na Morave dedí z generácie na generáciu. Koláčiky patria na každý sviatočný stôl a nesmú chýbať predovšetkým na svadbách alebo krstinách.“ Recept na tieto vynikajúce tradičné koláče nám poslala Žofia Salčáková z Bratislavy, ďakujeme!

„V této knize jsem si vytkla za úkol naučit naše hospodyňky vařit úsporně, a aby jídelníčky byly nejen rozmanitější, ale také výživné,“ – hovorí v úvode k tejto kuchárskej knihe, ktorá kedysi patrila k nevyhnutnej výbave každej českej „hospodyňky“, jej autorka Anuše Kejřová a jedným dychom dodáva: „Neboť se říkavá, že cesta do mužovho srdce vede žaludkem (bohužel).“

Aj v našich končinách sa hovorievalo, že „kto oskorušu pojedá a víno z nej pije, hnačku nemá, dobre žije“.